Zdá sa ti to? Alebo sa ti to nezdá? Mnohí žiaci si každý rok všimnú zvláštny jav. Kým obdobie od septembra do Vianoc sa môže zdať dlhé a január s februárom bývajú nekonečné, po Veľkej noci akoby sa čas rozbehol. Zrazu je máj, učitelia oznamujú posledné písomky, trieda plánuje výlet a do letných prázdnin zostáva už len niekoľko týždňov. Doslova. Nie je to iba subjektívny pocit. Psychológia, školský režim aj samotné ročné obdobie vytvárajú kombináciu, ktorá spôsobí, že koniec školského roka vnímame ako výrazne rýchlejší.
Mozog porovnáva čas podľa počtu nových udalostí
Ľudský mozog nevníma čas ako stopky. Dĺžku obdobia si často uvedomujeme podľa toho, koľko výrazných udalostí sa v ňom odohralo. Na začiatku školského roka je všetko nové. Noví učitelia, rozvrh, predmety aj povinnosti. Mozog zaznamenáva množstvo nových informácií, a preto sa prvé mesiace môžu zdať dlhšie.
Na jar už je väčšina školských dní podobná. Keď sa jednotlivé týždne navzájom podobajú, mozog ich spracuje ako menej odlišné a celé obdobie pri spomínaní na uplynulé dni pôsobí kratšie.
Po Veľkej noci sa začína „iné tempo“
Po veľkonočných prázdninách sa v školách často rozbieha intenzívnejšie hodnotenie. Naháňanie známok. Aj učitelia samotní sa inak správajú, musia sa riadiť osnovami, ktoré sú náročnejšie. Skrátka učitelia uzatvárajú známky, píšu sa testy, opravujú sa výsledky a mnohí žiaci sa snažia zlepšiť priemer. Keď má človek viac povinností, vníma čas inak. Týždne sú naplnené úlohami, termínmi a prípravou. Namiesto sledovania kalendára sa sústredí na to, čo treba stihnúť. Vzniká dojem, že čas „uteká“, pretože pozornosť smeruje na konkrétne úlohy, nie na samotné plynutie dní.
Na jar sa výrazne predlžuje deň. V máji je svetlo do večera, čo prirodzene podporuje väčšiu aktivitu. Po škole prichádzajú tréningy, bicyklovanie, výlety, grilovanie, športové turnaje či čas s kamarátmi. Mnohí mladí ľudia zrazu stihnú za jeden deň oveľa viac než v zime. Neskôr sa možno chodí spať. Keď je deň naplnený rôznymi aktivitami, človek má pocit, že čas letí rýchlejšie. Paradoxne môže byť večer unavenejší, aj keď má pocit, že deň prešiel takmer okamžite.
Blížiace sa prázdniny menia naše vnímanie
Očakávanie príjemnej udalosti ovplyvňuje psychiku. Keď sa blížia letné prázdniny, mozog sa viac sústreďuje na to, čo príde, než na to, čo sa deje práve teraz. A potom je to odrazu tu… A čudujeme sa, ako rýchlo sa to stalo. Podobný jav poznajú aj dospelí pred dovolenkou. Keď sa človek na niečo teší, obdobie pred očakávanou udalosťou často pôsobí kratšie.
Menej výrazných prestávok v kalendári
Po Veľkej noci už školský rok prerušuje len niekoľko voľných dní a štátnych sviatkov. Následne prichádza súvislý úsek smerujúci k záveru júna. Keď je cieľ na dohľad, mozog vníma celé obdobie ako kratšie. Podobne ako pri behu sa posledné metre často zdajú rýchlejšie než začiatok. Koncom školského roka sa často spája mentálna únava, väčšie množstvo povinností a intenzívnejší program.
Keď je človek vyťažený, jednotlivé dni splývajú a spätne sa môžu javiť ako veľmi krátke. Preto sa môže stať, že ako žiak máš pocit, že nestíhaš, aj keď si mal na všetko rovnaký počet dní ako počas iných mesiacov. Od Veľkej noci do konca školského roka má každý rok približne rovnaký počet dní. Mení sa však spôsob, akým toto obdobie prežívame. Práve preto má mnoho žiakov pocit, že po Veľkej noci sa kalendár akoby rozbehne a zrazu je tu leto.
