Zdá sa ti že CLUB HELLFIRE v Stranger Things bol nesprávne pochopený ostatnými ľuďmi, hlavne hráčmi basketbalového mužstva na Hawkinskej strednej škole? že by niečo také nemohlo byť reálne? Opak je pravdou. V 80.tych rokoch, keď bola mimoriadne obľúbená stolová hra Dungeons and Dragons, mnoho ľudí, ktorí nedokázali pochopiť pravidlá hry, alebo im nedali šancu, videli len to nadšenie a podľahnutie. Veľký ošiaľ (niekto by to nazval ľudská hlúposť, alebo len obmedzenosť) vytvorila dojem, len preto, že bežný človek nevedel pravidlá pochopiť, že ide o akýsi kult, či tajomnú sektu. Čarodejníctvo a satanizmus… pripomína vám to bludy o 5G vysielačoch, čipoch vo vakcínach a iné populárne dezinformácie, ktoré vzdelanosť a logika dávno vyvrátili? História pozná viacero takýchto prípadov. O čo šlo v prípade „Dédéčka“?
Ráno hráš Dungeons & Dragons a večer si satanista
Predstav si, že hráš hru s kamarátmi. Miluješ knihy ako Pán prsteňov, Hobit a im podobné. Máš kocky, papier, ceruzku a vymýšľaš príbeh. Si rytier, čarodejník alebo elf. Všetko je vymyslené, je to len hra. A teraz si predstav, že dospelí začnú hovoriť, že táto hra je nebezpečná, satanistická a že ťa môže psychicky zničiť. Presne toto sa stalo v 80. rokoch s hrou Dungeons & Dragons.
Ako to celé vzniklo
Vtedy ešte nebol internet, YouTube ani TikTok. Informácie šli hlavne cez televíziu, noviny a rôzne „autority“. A keď niekto v televízii povedal, že niečo je zlé, veľa ľudí mu uverilo bez otázok. Niektorí dospelí videli len názvy ako démon, kúzlo, čarodejník. Nevedeli, ako sa hra hrá, ale domysleli si, že ide o niečo temné a zlé. A tak vznikli dezinformácie a hoaxy.
Čo sa o hre hovorilo (a nebola to pravda)
Tvrdilo sa, že:
- hráči sa v hre stratia a nerozoznajú realitu
- hra vedie k násiliu
- ide o tajný kult
- hra učí deti čarodejníctvu a satanizmu
Tieto veci zneli strašidelne, ale nikto ich reálne nedokázal. Ľudia, ktorí ich šírili, hru nikdy nehrali. Samozrejme, pri pokuse hráčov vyvrátiť tieto bludy sa ešte viac zamotali, pretože pohľad do pravidiel a fantázie ľudí chce poriadne dlhý čas a hlavu.
Prečo ľudia verili poverám viac než faktom?
Veľa dospelých vtedy neprijímalo odborné fakty ani zdravý logický pohľad. Verili pocitom, strachu a poverčivosti. Keď niečo vyzeralo „divne“, hneď to označili za hrozbu. Namiesto otázky „Ako to funguje?“ sa pýtali „Čo sa stane, ak je to naozaj zlé?“. A strach sa šíril rýchlejšie než pravda.
Ako to vyzeralo v praxi
Niektorí rodičia:
- zakazovali deťom hrať D&D
- vyhadzovali knihy
- brali hru ako niečo diabolské
V televízii sa objavovali reportáže, ktoré hru vykresľovali ako nebezpečnú. Dnes sa na ne pozeráme a vieme, že boli prehnané, nepravdivé a založené na strachu. Bolo to totiž to, čo chceli rodičia počuť a niektorí moderátori si dali záležať, aby si získali divácku väčšinu – dospelých rodičov.
Dnes máme internet, sociálne siete a množstvo informácií. Ale dezinformácie a hoaxy fungujú rovnako ako vtedy. Často majú väčšiu váhu než fakty, lebo sú emotívne, strašidelné alebo jednoduché.
Aj dnes sa stáva, že ľudia:
- neveria odborníkom
- neveria vede
- neveria logike
- veria tomu, o čom sa sami rozhodnú, že je prenich prijateľnejšie a „pravdivé“
A presne tak vznikajú nové paniky.
Čo z toho plynie pre teba
Nie všetko, čo znie hrozivo, je skutočne nebezpečné. Nie všetko, čo koluje po internete, je pravda. A nie všetko, čo dospelí tvrdia s istotou, má reálny základ. Dungeons & Dragons dnes poznáme ako obyčajnú hru, ktorá rozvíja fantáziu, spoluprácu a logiku. A príbeh o tom, že bola považovaná za satanistickú hrozbu, je dobrá pripomienka toho, ako ľahko sa ľudia môžu nechať oklamať strachom. Spropagoval ju seriál Stranger Things a v ich „klube“ Club Hellfire zažívajú nenávisť, nepochopenie aj lynčovanie len preto, že použili pekelné symboly. A to bez toho, aby reálne niečo vyznávali, alebo chceli niekoho sami začarovať.
