Možno si si to na sebe už všimol, alebo ešte horšie, vidíš to na svojich rodičoch a priateľoch. Otvoríš sociálnu sieť iba na chvíľu. O niekoľko minút stále posúvaš príspevky, hoci ťa už nebavia a možno ti dokonca zhoršujú náladu. Sleduješ nehody, vojny, konflikty, katastrofy, hádky, šialenosti tejto vlády, hoci ťa politika nezaujíma. Algoritmy skrátka predpokladajú, že ťa niečo zaujíma aj podľa toho, či si zostal dlhšie sledovať ten obsah, alebo ťa zaujala zlosť s akou niekto niečo vyjadroval a vyhodnotil, že ťa zaujímala téma. Možno sa ti zobrazujú samé zlé správy a čakáš, či sa konečne objaví niečo nové. Takéto správanie sa označuje ako doomscrolling – opakované a príliš dlhé sledovanie negatívneho obsahu na internete.
Čo sa v článku dozvieš?
- Čo presne znamená doomscrolling a ako ho spoznáš?
- Prečo scrolluješ ďalej, hoci ťa obsah už nebaví?
- Ako nekonečný feed podporuje stratu prehľadu o čase?
- Čo môžeš urobiť, keď sa od zlých správ nedokážeš odtrhnúť?
Doomscrolling nie je každé dlhé scrollovanie
Ak si pol hodiny pozeráš vtipné videá, ešte to nemusí byť doomscrolling. Tento pojem sa používa najmä vtedy, keď človek pokračuje v sledovaní zlých, desivých alebo znepokojujúcich informácií, hoci mu už neprinášajú nič užitočné. Často sa to začína úplne rozumne. Objaví sa dôležitá správa a chceš pochopiť, čo sa stalo. Prečítaš si jeden príspevok, potom ďalší, komentáre, reakcie a nové tvrdenia. Čoskoro už nehľadáš jednu konkrétnu odpoveď. Iba pokračuješ, pretože máš pocit, že ďalší príspevok možno prinesie rozhodujúcu informáciu. Ono to celkom zhoršujú naše bulvárne miesta ako Pluska a Nový čas, ktoré zámerne menia titulky, dramatizujú a využívajú clickbajty, lákavé nadpisy presne tak, že informácia o obrovskom požiari a mŕtvych vyzerá akoby sa udiala v Bratislave, ale to len prebrali 3 dni starú udalosť z Bangladéša a podali to tak, aby získali kliky.
Výskum doomscrollingu našiel súvislosť napríklad so strachom, že nám niečo unikne, s problematickým používaním sociálnych sietí a s väčším množstvom času stráveného online. Ide o súvislosti, nie o dôkaz, že doomscrolling má u každého človeka jednu rovnakú príčinu. Pri mladých ľuďoch je tento problém obzvlášť dôležitý. Dlhodobejší výskum medzi dospievajúcimi vo veku 12 až 19 rokov ukázal, že vyššia miera problematického používania sociálnych sietí súvisela s neskorším zvýšeným rizikom doomscrollingu.
Prečo pokračuješ, aj keď ti už nie je príjemne?
Mozog venuje nebezpečenstvu prirodzene veľkú pozornosť. Keď sa deje niečo vážne, chceme vedieť, čo sa stalo, či nám niečo hrozí a ako sa situácia skončí. Hľadanie informácií nám môže na chvíľu dávať pocit, že máme veci viac pod kontrolou. že sme sa problému vyhli a na chvíli zvíťazili. Pri veľkých a dlhotrvajúcich problémoch však ďalší príspevok často neistotu neodstráni. Namiesto odpovede prinesie ďalšiu otázku.
Sociálne siete tomu pomáhajú svojím dizajnom. Nekonečný feed (scrollovateľná nástenka) nemá prirodzený koniec. V knihe dôjdeš na koniec kapitoly, v novinách na poslednú stranu a v televíznom programe sa relácia skončí. Na sociálnej sieti stačí ešte raz potiahnuť prstom a objaví sa nový obsah. Výskumníci skúšali do sociálnych sietí pridávať malé prekážky a prirodzené miesta na zastavenie. Zistili, že takéto zmeny môžu obmedziť bezmyšlienkovité scrollovanie a zlepšiť zapamätanie obsahu, hoci používateľom môžu pripadať menej pohodlné.
Úlohu zohráva aj nepredvídateľnosť – nevieš vopred čo uvidíš, čo sa stane. Jeden príspevok je nudný, druhý šokujúci, tretí zábavný a štvrtý prináša novú informáciu. Emócie ako na horskej dráhe a ty chceš viac. Dopredu nevieš, čo sa objaví po ďalšom pohybe prsta. Pri doomscrollingu sa môže miešať zvedavosť, strach, nuda, neistota, zvyk aj snaha nič dôležité nezmeškať.
Očakávanie a výsledok
Doomscrolling pritom môže mať opačný výsledok, než človek očakáva. Namiesto upokojenia môže priniesť väčšie napätie a horšiu náladu. O to viac, ak nesleduješ skutočné médiá, ale dezinformačné plátky, médiá bez pozadia a s politickou previazanosťou. Výskumy našli súvislosti medzi častejším doomscrollingom, psychickou nepohodou a nižšou životnou spokojnosťou. Experiment počas pandémie navyše ukázal, že aj krátke vystavenie prúdu negatívnych správ môže okamžite zhoršiť momentálnu pohodu.
Ako sa zastaviť skôr, než zmizne ďalšia hodina?
Najskôr si skús všimnúť, prečo telefón otváraš. Chceš zistiť jednu konkrétnu informáciu, odpísať kamarátovi alebo iba automaticky siahaš po mobile? Keď máš jasný cieľ, ľahšie spoznáš okamih, keď si ho už splnil. Pri dôležitej udalosti si namiesto nekonečného feedu otvor jeden alebo dva dôveryhodné spravodajské zdroje. Zistíš základné informácie bez toho, aby si musel prechádzať stovky videí, komentárov a nepotvrdených tvrdení. Pomôcť môže aj vypnutie nepotrebných upozornení, nastavenie časového limitu alebo odstránenie aplikácie z hlavnej obrazovky.
Dobré je vytvoriť si vlastný koniec scrollovania: posledných päť príspevkov, desať minút alebo jedno konkrétne video. Keď hranicu dosiahneš, telefón položíš a urobíš niečo, čo má jasný začiatok aj koniec. Mať pod kontrolou seba je fajn. Ak ťa má pod kontrolou Mark Zuckerberg, je to horšie a pokús sa mu to prekaziť, odľahčene povedanéí. Sám musíš zhodnotiť, čo je pre teba OK? Nechať si radiť od nejakého článku asi nie je niečo, čo by mladý človek prijal.
Doomscrolling neznamená, že si slabý alebo že nemáš žiadnu vôľu
Používaš službu vytvorenú tak, aby ti neustále ponúkala ďalší obsah. Napriek tomu môžeš jej fungovanie trochu narušiť tým, že si vytvoríš vlastné miesta na zastavenie. Ak po sledovaní správ cítiš dlhodobý strach, zle spíš alebo nedokážeš myslieť na nič iné, nemusíš to riešiť iba ďalším hľadaním na internete. Pomôcť môže rozhovor s rodičom, učiteľom alebo iným človekom, ktorému dôveruješ. Možno je na čase do algoritmov dostať nejaké cielene vyhľadávané pozitívne témy.
Nečuduj sa, že politici zvažujú zákaz sociálnych sietí, keď ich zámerne vyrábajú tak, aby si držali ľudí uväznených v algoritmoch. Teta počas pandémie uverila na 5G vysielače a čipovanie? Algoritmy jej pravdepodobne zobrazovali toľko podobného obsahu, že sleduje tento svet očami človeka z alternatívnej scény a bežné informácie sa k nej ani nedostali, lebo ju nezaujali. Je naozaj dobré narušiť systém, ktorý vytvorili sociálne siete, len aby udržali ľudí v ich svete s ktorým súhlasia, alebo v ktorom najvýraznejšie komentujú a lajkujú. Zámerne nás nedržia vo svete v ktorom príspevok preskočíme, nelajkujeme a nechceme také témy ani sledovať. Siete z toho nemajú nič.
