Mnohí jazdci poznajú ten moment: ešte nič nepovedali, nič neurobili, no kôň zrazu zmení správanie. Zastaví sa, zrýchli, je nepokojný alebo odmieta spolupracovať. Často to vyzerá, akoby „niečo vycítil“. A ono to tak naozaj je. Kone dokážu zachytiť stres a strach jazdca skôr, než si ich človek vedome prizná.
Vnímavosť koňa ako nástroj prežitia
Kôň je zviera s vlastnými inštinktami. Nejde o dravca, ale o bylinožravca s istými možnosťami obrany pred šelmami a svorkami vlkov, či medveďov. Je schopné sa ubrániť silný kopytami na zadných nohách, alebo pri čelnom útoku využíva postavenie na zadné ako odstrašenie a pohyb predných kopýt ako zbraň. Má silné inštinkty v ohrození, ako aj pri ľuďoch, ktoré majú zlé úmysly a koňa ohrozujú hlukom, gestami, či zbraňami. V prírode prežije len ten, kto dokáže rýchlo rozpoznať nebezpečenstvo. Preto má mimoriadne vyvinuté zmysly a schopnosť vnímať jemné zmeny v okolí. Sleduje pohyb, napätie svalov, postoj tela aj zmeny v správaní iných bytostí. V momente ak vidí človeka násilného a agresívneho voči iným ľuďom, chápe, že rovnaký postoj môže mať aj k zvieraťu.
Vnímavosť koní je však aj v tom, že vnímajú správanie ľudí vo svojom okolí aj to neagresívne. Vidí a rozpoznáva strach, hlasové prejavy človeka, odmietanie a pišťanie tých, ktorí sa nevedia veľmi kontrolovať.
Keď je jazdec v strese, jeho telo to prezradí skôr, než si to uvedomí hlava. Napäté ramená, zadržaný dych, stuhnutý sed. To všetko sú signály, ktoré kôň zachytí okamžite. Pre koňa to znamená jediné: niečo nie je v poriadku.
Psychológia koňa a čítanie emócií
Kone nevnímajú emócie slovami, ale telom. Nerozmýšľajú nad tým, či sa jazdec bojí, ale reagujú na zmenu energie (celkového napätia a správania). Ak jazdec cíti strach, jeho pohyby sú menej plynulé a viac obranné. Kôň to chápe ako varovanie.
Psychológia koňa funguje jednoducho, no veľmi účinne. Ak líder skupiny pôsobí neistý, skupina zbystrí. Líder v stáde je zväčša najsilnejší kôň, možno zároveň najskúsenejší a ostatní ho v stáde rešpektujú. Lenže ak sa pri stáde objaví človek – jazdec, býva tým vodcom často v stáde on. Čiže pri jazdení sa jazdec často nevedomky stáva týmto „lídrom“ pre daného koňa a jeho signály sú kľúčové a komunikujú, hoci my sami nič nepočujeme. Ak je jazdec nervózny, kôň prestáva cítiť istotu a začne reagovať opatrne alebo úzkostlivo.
Telo jazdca hovorí hlasnejšie než slová
Mnohí jazdci sa snažia strach skryť. Povedia si, že „to zvládnu“ alebo že „sa netreba báť“. Kôň však nepočúva slová. Vníma telo. Ak jazdec stuhne, prestane dýchať prirodzene alebo sa snaží koňa kontrolovať silou, kôň to cíti okamžite. Dokonca kôň spozná, keď netušíte, ako ho ovládať a čo robiť, zmätkujete. Skrátka človeka prekukne.
Preto sa často stáva, že kôň zareaguje skôr, než jazdec pochopí, že je nervózny. Nie preto, že by kôň „čítal myšlienky“, ale preto, že jeho vnímanie tela je presnejšie než naše vlastné.
Správanie koňa ako reakcia, nie vzdor
Keď kôň začne byť nepokojný, odmieta pohyb alebo sa zľakne, často sa to považuje za neposlušnosť. V skutočnosti ide o reakciu na neistotu. Kôň sa snaží ochrániť seba aj jazdca. Jeho správanie je odpoveďou na signály, ktoré dostáva. Ak cíti pokoj a istotu, potom je uvoľnený a spolupracuje. Kôň, ktorý cíti strach, je ostražitý. Preto je dôležité nebrať jeho reakcie osobne, ale chápať ich ako spätnú väzbu.
Jazdenie nie je len o technike, ale aj o práci so sebou. Učiť sa vnímať vlastné emócie, dych a napätie je rovnako dôležité ako správny sed. Kôň je v tomto smere úprimný partner. Ukáže, čo sa deje skôr, než si to jazdec prizná.
Kone nás učia, že pokoj sa nedá predstierať. Dá sa len skutočne cítiť. A práve preto kôň dokáže vycítiť stres a strach skôr než človek – nie preto, že je „mystický“, ale preto, že je mimoriadne vnímavý a reaguje na reč tela, až potom na slová – ak povely pozná.
Pozri aj: Koľko stojí starostlivosť o kone?
