Na prvý pohľad to môže vyzerať ako divoké skákanie po zábradliach a stenách. Slovo parkour sa ale tentoraz netýka koní, ale pohybu a adrenalínu. Ten športový parkour je premyslený súbor pohybov, alebo len jeden pohyb, práca s telom. Pri spomínanej sérii pohybov to môže byť spôsob, ako sa dostať z bodu A do bodu B čo najplynulejšie a najefektívnejšie. Nevznikol pre videá na sociálnych sieťach, ale z reálnej potreby pohybu v meste. Z istého pohľadu ide o šport aj umenie zároveň. Nezainteresovaný človek, vlastník budovy, pozemku, či prevádzkovateľ nejakého priestoru sa môže chytať za hlavu. Parkour vníma divák a vlastník budovy pochopiteľne inak ako samotný športovec. Najmä vtedy, ak parkourista prechádza priestorom, ktorý nikdy nebol projektovaný ako priechodný. Obklady, kovové prvky a pod.
POZOR: Článok čítaj pozorne
V Čechách sme mali možnosť vidieť dobráka, ktorý pri dobrom triku na námestí utrhol kus lampy a odkvap terasy, na ktorú liezol. Parkour sa v mihu sekundy stáva výtržnosťou. Používaj preto hlavu, aby sa tvoj trik nestal ani výtržníctvom a ani príležitosťou na dolámanie krku. Pokusov a vážnych zranení sme videli už mnoho. Aj frajerina však musí mať svoje hranice.
Parkour si žiada zodpovednosť a opatrnosť. Môže to byť frajerina, ale neuvážený parkour môže poškodiť zariadenie, zhodiť lampu, poškodiť zariadenie mesta, alebo zraniť iných, ak nie seba. Mať kroky nacvičené a premyslené je dôležité. Buď si však istý, že ak sa šplháš na fasádu budovy a vlastník či správca o niečom nevedia, majú plné právo volať políciu a ty si výtržník. Nerob hlúposti len preto, že pod slovom parkour je na youtube niečo také. Život máš len jeden a trestný register tiež.
Ako parkour vznikol a kto za ním stojí
Parkour vznikol vo Francúzsku koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia. Najčastejšie sa spája s menom David Belle, ktorý vyrastal v meste Lisses pri Paríži. Inšpiroval sa výcvikom svojho otca Raymonda Bella, ktorý bol vojenským hasičom a trénoval tzv. prirodzený pohyb – beh, skoky, lezenie a prekonávanie prekážok.
Spolu s ďalšími mladými ľuďmi vznikla skupina Yamakasi, medzi ktorých patril aj Sébastien Foucan. Práve oni začali parkour formovať ako samostatnú disciplínu. Nešlo o súťaženie, ale o sebaovládanie, silu a schopnosť zvládnuť vlastné telo v akomkoľvek prostredí.
Filmy a videá, ktoré parkour dostali medzi ľudí
Do sveta sa parkour dostal hlavne vďaka filmom. Veľký zlom prišiel v roku 2004 s francúzskym filmom District 13 (Banlieue 13), kde hlavnú rolu hral David Belle. Film ukázal parkour priamo v uliciach Paríža a pre mnohých mladých ľudí to bol prvý kontakt s týmto pohybom.
Ďalší silný moment prišiel v roku 2006 vo filme Casino Royale, kde v úvodnej naháňačke predviedol parkour práve Sébastien Foucan. Táto scéna obletela svet a parkour sa dostal aj k ľuďom, ktorí predtým netušili, že niečo také existuje.
Neskôr sa parkour objavoval aj v reklamách, hrách a na YouTube, kde vznikli známe komunity ako Parkour Generations v Londýne alebo tréningové skupiny v Paríži, Berlíne či Prahe.
Čo parkour naozaj je a ako k nemu pristupovať
Parkour nie je o riskovaní života ani o tom, kto skočí z vyššej strechy. Základom je kontrola pohybu, správna technika a postupný tréning. Väčšina ľudí začína na zemi – kotúle, preskoky nízkych prekážok, beh a práca s rovnováhou.
Ak ťa parkour láka, má zmysel začať pomaly, ideálne na ihrisku alebo v parku, kde nehrozí pád z výšky. Sleduj pohyb skúsenejších traceurov, ale nekopíruj hneď ich najťažšie skoky. Telo si musí zvyknúť a spevniť sa postupne. Dôležité je aj rešpektovať okolie – parkour nie je o ničení majetku ani o problémoch s okolím. Na strechy naozaj nelez. Nikto nezačína v rizikovom prostredí. Nepotrebuješ ho ani neskôr.
Parkour dokáže zlepšiť silu, kondíciu aj sebavedomie, ak sa robí s rozumom. Nie je to súťaž a nie je to cirkus. Je to pohyb, ktorý ťa naučí lepšie ovládať vlastné telo – a to je niečo, čo sa zíde nielen na múroch, ale aj v bežnom živote. Ak už sa venuješ akémukoľvek športy, nikdy nejdeš na triky, nech je čo na Instagram. Najmä tu sa začína veľmi pomaly a opatrne. Alebo ešte lepšie – naozaj len vtedy, ak vieš, čo robíš.
