Od určitého dátumu to možno bude realita. Nemôžeš sledovať obľúbeného interpreta, napísať športovému klubu, komentovať video, zdieľať svoj zážitok, ani zostať v skupine spolužiakov. Nie preto, že si niečo porušil, ale jednoducho preto, že ešte nemáš šestnásť rokov. Zákaz sociálnych sietí, alebo skôr určité podoby obmedzení a zneprístupnenia, môžu byť realitou.
Takáto predstava už nie je sci-fi. Austrália od 10. decembra 2025 vyžaduje od viacerých veľkých sociálnych platforiem, aby zabránili používateľom mladším ako 16 rokov mať účet. Medzi dotknuté služby patria napríklad Facebook, Instagram, TikTok, Snapchat, Reddit, Twitch, X či YouTube. Samotné deti ani ich rodičia pokuty nedostávajú – zodpovednosť nesú platformy. Verejne dostupný obsah, ktorý nevyžaduje prihlásenie, pritom môže mladý človek naďalej prezerať. Prečo sa politici vôbec púšťajú do zákazov sociálnych sietí pre deti a mládež? Pretože problémy internetu už dávno nie sú iba otázkou toho, že pri telefóne trávime priveľa času.
Prečo chcú politici mladých zo sociálnych sietí dostať?
Bezpečnostné organizácie, lekári a odborníci na ochranu detí upozorňujú na riziká sociálnych sietí už roky. Americký Surgeon General vo svojom rozsiahlom odbornom stanovisku uviedol, že na základe dostupných poznatkov nemožno povedať, že sú sociálne siete pre deti a dospievajúcich dostatočne bezpečné. Hoax.sk dlhodobo upozorňuje na fakt, že Facebook a INstagram robia minimum pre ochranu detí pred podvodníkmi a útočníkmi a nahlásiť ich s tým, že aj dôjde k zablokovaniu a riešeniu útočníka, je skôr vzácnym prípadom. Pritom vieme, že sociálne siete môžu mať aj pozitívny význam. Umožňujú kontakt, sebavyjadrenie či nájdenie komunity. To nikto nepopiera, ale ani to nestačí.
Závislosť, ktorá naozaj existuje
Jedným z najväčších problémov sú algoritmy sociálnych sietí. Ich úlohou je vybrať obsah, pri ktorom pravdepodobne zostaneme čo najdlhšie. Austrálsky úrad eSafety upozorňuje, že systémy založené na maximalizácii engagementu často nerozlišujú medzi pozitívnou a negatívnou reakciou používateľa. Opakované odporúčanie škodlivého obsahu môže mať navyše oveľa väčší účinok než jeden náhodne zobrazený príspevok. Mladí aj starí sú závislí. Tak ako fajčiar odmieta, že je závislý aako alkoholik odmieta uznať závislosť, vnímajú to tak aj ľudia závislí od sociálnych sietí. Či je to skutočné, sa dá otestovať veľmi jednoducho. Odpíšte na správy, ktoré čakajú odpoveď a vypnite sociálne siete na celý deň. Prežili ste bez nervozity? Ešte to s vami nie je také zlé. Alebo ste nevydržali ani pol dňa? (noc sa neráta) Potom sa skúste zamyslieť.
Ach, tie algoritmy
Platformy dnes vek používateľa poznať alebo odhadovať môžu a v Európskej únii už majú aj osobitné povinnosti na ochranu maloletých. Problém je skôr v tom, že bezpečnosť dieťaťa nemusí byť prirodzeným cieľom algoritmu, ktorý bol vytvorený predovšetkým na udržanie pozornosti.
Európska komisia v júli 2026 dokonca predbežne konštatovala, že niektoré prvky Facebooku a Instagramu, napríklad nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie, upozornenia a silne personalizované odporúčania, môžu predstavovať návykový dizajn. Dovtedajšie opatrenia spoločnosti Meta podľa Komisie nedostatočne riešili tieto riziká vrátane rizík pre maloletých. Ide zatiaľ o predbežné zistenie regulačného konania, nie o konečný rozsudok.
A potom je tu oveľa temnejšia stránka internetu: grooming, sexuálne vydieranie, podvodníci, falošné profily, kyberšikana, nebezpečné výzvy a ľudia pokúšajúci sa od detí získať osobné údaje alebo fotografie. Európska komisia práve grooming, škodlivý obsah, návykové správanie, kyberšikanu a škodlivé obchodné praktiky uvádza medzi problémami, pred ktorými majú byť maloletí podľa pravidiel DSA lepšie chránení.
Keď niečo nahlásime a nič sa nestane
Obzvlášť frustrujúca je situácia, keď používateľ podvod, vyhrážanie alebo nebezpečný obsah nahlási a dostane odpoveď v zmysle: obsah sme sa rozhodli ponechať. To nie je len prípad, kde naši slovenskí politici vyzývajú na nenávistné útok, vyjadrujú sa ako v piatej cenovej skupine. Sú to aj videá, v ktorých hrajú nacistické piesne a na obrazovke zomiera nejaké zviera, pričom má ísť o narážky na holokaust. Ani takáto vážna téma Facebooku a ich vyhodnocovaniu nestačí. Problémové sú účty útočníkov, falošné pokusy vydávania sa za podporu Meta a mnoho iného. Facebook je plný podvodných súťaží, firiem, správ a generovaného obsahu, ktorý sieť nemá záujem regulovať, či sankcionovať.
Obsah sme sa rozhodli ponechať?
Samotná takáto odpoveď ešte nedokazuje, že platforma hlásenie vôbec nepreskúmala. Problémy systému nahlasovania však nie sú iba pocitom používateľov. Európska komisia v októbri 2025 predbežne konštatovala, že Facebook a Instagram neposkytovali dostatočne jednoduchý mechanizmus na oznamovanie nezákonného obsahu a účinné možnosti napadnúť niektoré rozhodnutia moderovania. Komisia upozornila aj na dizajn, ktorý mohol používateľom sťažovať použitie mechanizmu hlásenia podľa európskeho DSA.
To je podstatný problém. Od dieťaťa nemožno očakávať, že bude lepšie pripravené na manipuláciu než profesionálny podvodník, že okamžite rozozná falošnú identitu alebo pochopí všetky budúce dôsledky fotografie, ktorú dnes niekomu pošle.
Fotografia zo školy môže prezradiť školu. Fotografia pred domom môže ukázať miesto bývania. Verejne zdieľaný harmonogram môže prezradiť, kde sa človek pravidelne nachádza. Fotografie, používateľské mená, telefónne čísla, dátumy narodenia, názvy klubov či informácie o rodine sa dajú skladať dohromady. Digitálna stopa nie je iba jeden príspevok. Sú to kúsky informácií, z ktorých môže niekto vytvoriť veľmi presný obraz o človeku. Dieťa ani netuší, čo všetko môže slúžiť nejakému útočníkovi a neubráni sa. Fyzicky, online, v reálnom svete, vo svete komunikácie mimo Messenger. O tom je vo výraznej miere kniha Temná stránka slovenského internetu, ktorú by podľa slov niekoľkých blogerov mali distribuovať na školách a v rodinách s deťmi pripojenými na sociálne siete.
Deti nie sú jediní neznalí… ale veková hranica je nutná
Zaujímavé pritom je, že vek automaticky neznamená digitálnu múdrosť. Aj dospelí ľudia verejne zverejňujú telefónne čísla, adresy, fotografie dokumentov, informácie o dovolenke alebo naletia primitívnym podvodom a dezinformáciám. Slabá gramatika sama osebe samozrejme nevypovedá o inteligencii človeka, no schopnosť kriticky vyhodnocovať informácie, chrániť si súkromie a rozpoznávať manipuláciu nie je automatickou vlastnosťou dospelosti. Preto samotná hranica 16 alebo 18 rokov všetky problémy internetu nevyrieši.
Čo zákaz vezme mladým, a čo môže vziať klubom, umelcom či stránkam?
Sociálne siete nie sú iba nekonečný pás krátkych videí. Pre mladých sú zároveň komunikačným kanálom. Cez sociálne siete sledujeme hudobníka, dozvieme sa o koncerte, nájdeme nový športový klub, sledujeme herné štúdio, tvorcu, knižný profil, školský projekt alebo lokálnu akciu. Niekedy môžeme interpretovi priamo napísať, komentovať jeho tvorbu alebo zdieľať jeho nový song. Ak mladí ľudia prestanú mať účty, o časť tejto komunikácie prídu aj samotní tvorcovia. Hudobné skupiny, športové kluby, kultúrne centrá, magazíny, značky či neziskové organizácie môžu stratiť priamy kontakt s časťou svojho najmladšieho publika. Nebudú mu môcť rovnakým spôsobom poslať upozornenie, neobjavia sa mu automaticky vo feede a mladý človek nebude môcť jednoducho reagovať, sledovať účet alebo zdieľať príspevok.
Austrálsky model ukazuje aj to, že „zákaz sociálnych sietí“ nemusí znamenať úplné zmiznutie internetu. Mladší ako 16 rokov tam stále môžu sledovať niektorý verejne dostupný obsah bez účtu a množstvo služieb zostalo mimo vekového obmedzenia. Samotný austrálsky eSafety zároveň priznáva, že žiadna online platforma nie je úplne bez rizika a časť mladých sa môže presunúť na četovacie, herné alebo iné služby.
- Viac o austrálskom modeli: eSafety Commissioner – Social media age restrictions
- Viac o európskych usmerneniach: Európska komisia – Guidelines on the protection of minors under the DSA
