Keď aplikácia po prvom spustení žiada prístup ku kontaktom, mikrofónu, fotografiám alebo tvojej polohe, neznamená to automaticky, že je nebezpečná. Vždy záleží na tom, o akú aplikáciu ide a na čo dané údaje potrebuje. Navigácia bez polohy nedáva veľký zmysel a aplikácia na videohovory potrebuje mikrofón. Pri jednoduchej hre alebo kalkulačke už môže byť rovnaká požiadavka oveľa zvláštnejšia. Mobil sa ťa na povolenie pýta práve preto, aby o prístupe k citlivým údajom nerozhodovala iba aplikácia, ale aj ty.

Čo sa v článku dozvieš?
- Prečo aplikácie žiadajú prístup ku kontaktom, mikrofónu alebo polohe?
- Ako spoznať povolenie, ktoré aplikácia naozaj potrebuje?
- Prečo môžu byť cenné aj údaje, ktoré vyzerajú úplne bezvýznamne?
- Čo urobiť, ak si aplikácii povolil viac, než si chcel?
Prečo sa mobil vôbec pýta na povolenie?
Moderný telefón nedáva každej nainštalovanej aplikácii automatický prístup ku všetkému. Pri citlivejších funkciách sa zobrazí otázka, či chceš prístup povoliť alebo zamietnuť. Na Androide medzi takéto povolenia patria napríklad kamera, mikrofón, kontakty, poloha, fotografie, SMS, telefónne hovory či údaje o fyzickej aktivite. Podobný systém používa iPhone. Povolenia sa dajú neskôr zmeniť v nastaveniach telefónu. Dôvod je jednoduchý: autor aplikácie nemusí automaticky dostať všetko, čo sa nachádza v tvojom telefóne.
Veľa aplikácií má úplne opodstatnený dôvod na prístup. Navigácia potrebuje polohu, aby vedela, kde sa nachádzaš. To isté napríklad Pokémon GO hra. Komunikačná aplikácia môže chcieť kontakty, aby našla kamarátov, ktorí ju už používajú. Aplikácia na nahrávanie hlasu potrebuje mikrofón a aplikácia na fotenie kameru. Prístup k fotkám potrebujú INstagram a Facebook, ak chcete nahrávať fotky z pamäte, ktoré chcete postnúť.

Nepýtaj sa teda „Prečo chce aplikácia povolenie?“, ale skôr: „Potrebuje túto konkrétnu vec na to, čo má robiť?“ Ak aplikácia na videohovory chce mikrofón, je to logické. Ak ho chce jednoduchá aplikácia s tapetami, tu by si mal spozornieť. Niekedy totiž tvorcovia pochybných aplikácií dúfajú, že si nevšimneš, aké povolenia ich appka chce. Pred inštaláciou si skontroluj, ku ktorým údajom a funkciám chce aplikácia pristupovať. Čiže najmä kontakty, kameru, uložené súbory, polohu či mikrofón.
„Veď moja poloha nikoho nezaujíma.“ Naozaj?
Jednotlivý údaj môže vyzerať úplne bezcenne. Jedna poloha. Jeden kontakt. Jedna fotografia. Názov školy. Čas, keď pravidelne odchádzaš z domu. Problém môže vzniknúť vtedy, keď sa viac malých informácií spojí dohromady. Poloha môže prezradiť, kde sa človek pravidelne pohybuje. Z opakovaných údajov sa niekedy dá odhadnúť miesto školy, domova, práce alebo bežný denný režim. Kontakty zase nie sú iba údaje o tebe. Telefónny zoznam môže obsahovať mená a telefónne čísla rodičov, kamarátov, spolužiakov alebo ďalších ľudí. Ich spárovanie s nejakou podvodnou databázou môže priniesť cenný úlovok a ty nemáš ani poňatia, ako hodnotný.
Aj preto Google sprísňuje pravidlá pre široký prístup aplikácií ku kontaktom a presadzuje riešenia, pri ktorých aplikácia dostane iba údaje, ktoré používateľ skutočne vyberie, namiesto celého adresára. Takéto kúsky informácií môžu mať význam aj pri sociálnom inžinierstve (podvode založenom na manipulácii človeka). Podvodník môže pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie, keď pozná tvoje meno, meno kamaráta, školu, mesto alebo službu, ktorú používaš. Nemusí mať jedno tajné „superheslo“. Niekedy mu pomôže práve množstvo zdanlivo nepodstatných údajov.
Mikrofón je ešte citlivejší. Povolenie mikrofónu znamená technickú možnosť nahrávať zvuk v situáciách, v ktorých to operačný systém a udelené povolenie umožňujú. Preto Android aj iPhone zobrazujú používateľovi informácie o použití mikrofónu a umožňujú jeho prístup aplikáciám odobrať. To však neznamená, že každá aplikácia s povoleným mikrofónom potajomky odpočúva rozhovory. Také tvrdenie by bolo prehnané. Zmyslom systému povolení je práve znížiť možnosť zneužitia a dať používateľovi kontrolu.
Povolenie nemusíš dať navždy
Pri otázke na povolenie nemusíš automaticky stláčať Povoliť len preto, aby okno zmizlo. Pri polohe môže telefón ponúknuť napríklad prístup iba počas používania aplikácie. Na niektorých zariadeniach môžeš povoliť aj približnú namiesto presnej polohy. Ak aplikácia nepotrebuje vedieť, kde sa nachádzaš každú minútu, nie je dôvod jej automaticky poskytovať neobmedzený prístup.
Ak nevieš, prečo aplikácia povolenie potrebuje, môžeš ho najskôr odmietnuť. Ak následne zistíš, že bez neho určitá funkcia nefunguje, povolenie môžeš dodatočne zapnúť. Rovnako to funguje opačne. Ak si kedysi všetko bez rozmýšľania povolil, nie je neskoro. V nastaveniach Androidu aj iPhonu sa dá pozrieť, ktoré aplikácie majú prístup ku kontaktom, polohe, kamere či mikrofónu, a nepotrebné povolenia odobrať. Nie vždy je to prehľadné a jasné, za čo by si dizajnéri nastavení zaslúžili trest.

