Čo to znamená, keď je niečo virálne? Na Facebooku sa niektoré príspevky šíria rýchlosťou blesku. Video, fotka alebo krátka veta zrazu vidia tisíce ľudí, zdieľajú ju kamaráti, influenceri aj médiá. Hovoríme tomu viralita. Na prvý pohľad to vyzerá nevinne a zábavne, no viralita dokáže meniť myslenie ľudí, skresľovať realitu a v niektorých prípadoch vytvárať nebezpečné situácie.
Viralita nie je o pravde, ale o emócii
Facebook nerozhoduje podľa toho, čo je pravda alebo čo má zmysel. Algoritmus sleduje, na čo ľudia klikajú, čo komentujú a čo vyvoláva silné emócie. Čím viac šoku, hnevu, strachu alebo nadšenia, tým väčšia šanca, že sa obsah začne šíriť.
To znamená, že pokojné vysvetlenie alebo faktická informácia má často menšiu šancu uspieť než dramatický, zjednodušený alebo zavádzajúci obsah. Viralita tak neodmeňuje múdrosť, ale reakciu.
Keď sa spoja nesúvisiace veci
Niekedy sa virálny trend stretne s úplne inou udalosťou v rovnakom čase. Algoritmy si môžu myslieť, že spolu súvisia, aj keď to tak nie je. Výsledkom je zvláštna kombinácia obsahu, reklám a odporúčaní, ktorá vytvára falošný obraz reality.
Ľudia si potom začnú domýšľať súvislosti, ktoré v skutočnosti neexistujú. Vznikajú zbytočné obavy, nedorozumenia alebo dokonca panika. Nie preto, že by to niekto jasne povedal, ale preto, že to „tak vyzerá“.
Viralita dokáže poslať davy ľudí na jedno miesto a názor
Veľkým rizikom je situácia, keď sa virálny obsah viaže na konkrétne miesto, udalosť alebo aktivitu. Zrazu sa tam chcú ísť pozrieť tisíce ľudí. Miesto na to nie je pripravené, nie je bezpečné alebo vôbec nemalo byť verejne propagované. Ľudia majú pocit, že keď to robia všetci, nemôže sa nič stať. Práve tu však vznikajú problémy – preťažené priestory, chaos, zranenia alebo konflikty. Viralita nepočíta s následkami, len s pozornosťou. Aj o tom je kniha Mrcha, kretén a vynálezca.
Stačí, aby známa osobnosť niečo mala, niečo povedala alebo niekam prišla. Okamžite sa o tom začne hovoriť, písať a zdieľať. Mediálny priestor sa zaplní detailmi, ktoré v skutočnosti nemajú žiadnu skutočnú hodnotu. Takéto témy vytláčajú dôležitejšie veci. Postupne sa mení to, čo považujeme za „normálne“ a „dôležité“. Viralita tak potichu nastavuje naše priority.
Politika a riadená viralita
Viralita sa dá cielene podporovať. Dá sa zaplatiť, zosilniť a presne načasovať. Politici a mocenské skupiny to využívajú na to, aby presmerovali pozornosť ľudí inam. Kým sa verejnosť háda o virálnu tému, skutočné problémy zostávajú bokom. Nie vždy ide o lož. Často ide len o výber toho, o čom sa bude hovoriť – a o čom nie.
Umelá inteligencia ako nový motor virality
Do hry dnes vstupuje aj umelá inteligencia. Dokáže vytvárať obrázky, videá, hlasy aj texty, ktoré vyzerajú reálne, šokujúco a mimoriadne lákavo. Presne taký obsah má najväčší potenciál stať sa virálnym.
Problém je v tom, že veľká časť takéhoto obsahu je vymyslená alebo upravená tak, aby vyvolala silnú reakciu. Kliky rastú, popularita stúpa, ale realita sa vzďaľuje. Čím lepšia je umelá inteligencia, tým ťažšie je rozoznať, čo je skutočné a čo nie.
Keď viralita ubližuje
V niektorých prípadoch má viralita veľmi konkrétne následky. Ľudia môžu prísť o peniaze, urobiť zlé rozhodnutia, ohroziť seba alebo iných. Oprava chyby sa šíri vždy pomalšie než pôvodný virálny obsah. Najväčšie riziko nie je v tom, že sa niečo šíri. Riziko je v tom, že sa to šíri bez rozmýšľania.
Nie všetko, čo má veľa zdieľaní, je pravdivé. Nie všetko, čo je populárne, je dôležité. A nie všetko, čo vyvoláva emócie, je hodné našej pozornosti. V dobe virality a umelej inteligencie je kritické myslenie silnejšie než algoritmus. Spomaliť, overiť si informácie a položiť si otázku „prečo to vidím?“ je dnes jedna z najdôležitejších schopností mladého človeka.
